Skúšobná doba slúži zamestnávateľovi a zamestnancovi na overenie si, či bude pracovný vzťah fungovať a vyhovovať obom zmluvným stranám. Zákonník práce upravuje podmienky a možnosti dohodnutia skúšobnej doby.
V zmysle § 45 Zákonníka práce je možné dohodnúť skúšobnú dohodu výlučne písomnou formou v pracovnej zmluve. Ak by bola skúšobná doba dohodnutá inou formou ako písomne, bola by neplatne dohodnutá. Ďalšie obmedzenie skúšobnej doby je naviazané na pracovný pomer na dobu určitú. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na dobu určitú. Okrem toho, v zmysle § 53 Zákonníka práce nie je možné dohodnúť skúšobnú dobu ani so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, s ktorým sa uzatvára zmluva o budúcej pracovnej zmluve.
Skúšobná doba môže byť najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca („vedúci zamestnanec“), najviac šesť mesiacov. V prípade zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru, pričom platí, že skúšobná doba môže byť najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca šesť mesiacov.
Skúšobnú dobu nie je možné zmluvne predlžovať. Zákonník práce však ráta s jej predĺžením v prípade, ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane (napr. práceneschopnosť) celú pracovnú zmenu. V takom prípade sa skúšobná doba predlžuje o jeden deň. Prekážky v práci na strane zamestnávateľa však nespôsobujú predĺženie skúšobnej doby.
