Podľa zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, pokiaľ nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo pokiaľ by nešlo o trestný čin.
V zmysle zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, pokiaľ nie je v zákone vyslovene ustanovené, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 4 Zákona o priestupkoch:
„Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
- vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
- nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
- chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo
- vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.
Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.“
Zákon zároveň vymedzuje aj negatívne, kedy skutok, ktorý sa stal nie je priestupkom. V zmysle zákona, priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil a zároveň toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.
Okrem vyššie uvedeného, za priestupok nie je zodpovedný ani ten, kto nedovŕšil pätnásť rokov svojho veku alebo kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom alebo nemohol ovládať svoje konanie. Je ale potrebné zároveň upozorniť, že zodpovednosti sa nezbaví ten, kto by sa do stavu nepríčetnosti priviedol požitím alkoholu alebo inej návykovej látky.
Čo sa týka sankcií, zákon o priestupkoch ďalej stanovuje, že za priestupok môže byť uložené pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci, pričom platí, že pokarhanie nemôže byť uložené spolu s pokutou. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery má správny orgán prihliadať na závažnosť priestupku, a to najmä na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia páchateľa, jeho pohnútky a na jeho osobu. Pokiaľ by správny orgán v jednom konaní prejednával viac priestupkov jedného páchateľa, v takom prípade má uložiť sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Správny orgán môže dokonca od uloženia sankcie v rozhodnutí aj upustiť, ak má za to, že k náprave páchateľa postačí aj samotné prejednanie priestupku.
