Nevyplatil Vám zamestnávateľ mzdu alebo iné nároky, ktoré Vám vyplývajú z pracovného pomeru a neviete, čo mate robiť? Poďme sa pozrieť, aké máte možnosti.
Zákonník práce v § 129 stanovuje, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve nedohodlo inak.
V zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť („ďalej len mzda“) do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Zamestnanec je oprávnený okamžite ukončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Ak z tohto dôvodu došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnanca, zamestnancovi vznikne nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnanec urobiť v písomnej forme s uvedením dôvodu skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a doručiť zamestnávateľovi. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne meniť. V prípade, ak by oznámenie nespĺňalo uvedené podmienky, bolo by neplatné. V liste adresovanom zamestnávateľovi je potrebné vyzvať ho na úhradu nevyplatenej mzdy a tiež na zaplatenie náhrady mzdy v sume zamestnancovho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v určenej lehote.
V prípade, ak by zamestnávateľ neuhradil finančné nároky zamestnanca v stanovenej lehote, je možné mu zaslať predžalobnú výzvu. V predžalobnej výzve sa zamestnávateľ upozorní na následky nevyplatenia mzdy, ktorými môžu byť podanie podnetu na inšpektorát práce, podanie žiadosti o vydanie platobného rozkazu alebo podanie trestného oznámenia. Predžalobnú výzvu je vhodné poslať ako doporučenú zásielku.
Ďalšou možnosťou je podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Inšpektorát práce nevie zaviazať zamestnávateľa na úhradu finančných nárokov zamestnanca, ale môže motivovať zamestnávateľa k uhradeniu dlžnej sumy.
Ak postoj zamestnávateľa ostáva nezmenený napriek vyššie uvedeným krokom, je možné podať žalobu na príslušný súd vo forme návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súdy však nezriedka namiesto vydania platobných rozkazov nariadia pojednávania za účelom prejednania veci a vydania rozsudku.
V prípade, ak by zamestnávateľ neuspokojil zamestnancove finančné nároky napriek právoplatnému a vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, zamestnanec môže prikročiť k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.
Okrem vyššie uvedených možností môže zamestnanec voči zamestnávateľovi podať aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného upraveného v § 214 Trestného zákona.
