Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 283/2020 Z. z. upravuje podrobnosti o ochrane spoločenských zvierat, požiadavky na odchyt túlavých zvierat a požiadavky na karanténne stanice a útulky pre zvieratá („Vyhláška“).
Na účely Vyhlášky sa:
- spoločenským zvieraťom rozumie jedinec domestikovaného druhu psa, mačky, fretky alebo králika alebo jedinec druhu zaradeného medzi obojživelníky, plazy, hlodavce, okrasné ryby alebo vtáky vrátane ich kríženca (za spoločenské zviera sa nepovažuje voľne žijúce zviera, nebezpečný živočích alebo zviera chované alebo držané na farmárske účely),
- chovným zariadením rozumie priestor alebo pri chove s voľným výbehom prostredie alebo miesto, kde sa dočasne alebo trvalo chovajú alebo držia spoločenské zvieratá.
Vyhláška v § 2 ustanovuje všeobecné požiadavky na ochranu spoločenských zvierat, ktorými sa rozumie zabezpečenie:
- dennej kontroly zvierat chovaných alebo držaných v chovnom zariadení, kde ich pohoda závisí od včasnej pozornosti ľudí; predmetom kontroly je najmä správanie sa zvieraťa, telesná kondícia, výživový stav, pohyb, celkový stav povrchu tela a vzhľad srsti, peria, kože, šupín, očí, uší, žiaber a okolia análneho otvoru, stav končatín vrátane paznechtov a pazúrov, prítomnosť ektoparazitov, vzhľad výkalov a odstraňovanie zvyškov krmiva a nápojov,
- bezodkladného vhodného ošetrenia zvieraťa, ktoré sa javí ako choré alebo poranené; ak zviera na takéto ošetrenie nereaguje, zabezpečenie čo najskoršej veterinárnej pomoci; choré alebo poranené zviera sa musí izolovať v prostredí zabezpečujúcom najvhodnejšie podmienky na liečbu a rekonvalescenciu,
- umiestnenia zvieraťa v podmienkach, ktoré umožňujú vzhľadom na druh, kategóriu, stupeň vývoja a stupeň adaptácie zabezpečiť dobrý zdravotný stav a uspokojovanie fyziologických, etologických a sociálnych potrieb zvieraťa; zviera nesmie byť chované alebo držané v nepretržitej tme alebo bez primeranej doby oddychu od umelého osvetlenia a pri vytváraní skupín zvierat alebo pri pridaní zvieraťa do existujúcej skupiny sa musia zohľadňovať problémy so sociálnym správaním, ku ktorým môže prichádzať v dôsledku zmeny sociálnej štruktúry skupiny,
- plnohodnotnej výživy primeranej druhu a veku zvieraťa v množstve potrebnom na udržanie jeho dobrého zdravia a na uspokojenie jeho nutričných potrieb,
- prístupu zvieraťa ku krmivu v intervaloch podľa jeho fyziologických potrieb,
- prístupu zvieraťa ku vhodnému vodnému zdroju alebo uspokojenia jeho potreby príjmu tekutín iným vhodným spôsobom,
- umiestnenia kŕmneho zariadenia a napájacieho zariadenia tak, že kontaminácia krmiva a vody a nežiaduci účinok súťaženia medzi zvieratami sú čo najmenšie,
- voľnosti pohybu zvieraťa so zreteľom na jeho druh a v súlade s uznávanými skúsenosťami a vedeckým poznaním; zviera musí mať možnosť stáť alebo ležať v prirodzenej polohe a bez ťažkostí sa otáčať,
- možnosti prejavovať prirodzené správanie sa zvieraťa v chovnom zariadení alebo mimo chovného zariadenia tak, že sa predchádza jeho stereotypnému správaniu najmä umožnením škriabania, hrabania, prežúvania, ukrývania sa, kúpania, plávania, ponárania sa alebo stavania hniezda,
- rozvíjania daností zvieraťa vhodným rôznorodým vybavením chovného zariadenia a zabezpečením druhovo špecifickej aktivity a individuálnej aktivity zvieraťa,
- použitia zvieraťa na rozmnožovanie až po dosiahnutí pohlavnej a telesnej dospelosti a za predpokladu, že zviera má dobrý zdravotný stav, nemá vážnu poruchu, ktorá môže byť geneticky viazaná, neprejavuje znaky patologického správania, najmä nekontrolovanú agresivitu alebo bojazlivosť, a plemenitba a zvolené chovné postupy nespôsobujú utrpenie alebo poranenie niektorého z dotknutých zvierat, nespôsobujú im trvalé následky a neočakáva sa nežiaduci genetický vplyv na potomstvo a ďalšie generácie zvierat; chovné postupy, ktoré môžu mať negatívny vplyv na potomstvo alebo ďalšie generácie zvierat, sa považujú za nežiaduce rozmnožovanie,
- odstavenia mláďaťa cicavca od dojčiacej matky alebo mláďaťa kŕmivého vtáka pri samostatnom príjme krmiva a oddelenia od ostatných mláďat alebo od rodičov v najvhodnejšom čase na zabezpečenie pohody mláďaťa aj rodiča; v čase odstavenia mláďat cicavcov alebo kŕmivých vtákov majú mať rodičia zabezpečujúci výživu mláďat možnosť vzdialiť sa z dosahu svojich mláďat.
Nemožnosť zabezpečiť náhradnú starostlivosť nechceného zvieraťa podľa § 22 ods. 5 písm. f) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti (usmrtenie nechceného zvieraťa veterinárnym lekárom) preukazuje vlastník spoločenského zvieraťa dokladmi, z ktorých vyplýva, že sa ho počas dvoch mesiacov márne snažil umiestniť do náhradnej starostlivosti alebo previesť do vlastníctva inej osoby.
