Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov. Cieľom zmluvnej pokuty je motivovať druhú zmluvnú stranu, aby si riadne plnila svoje zmluvné povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou. V prípade dohodnutia zmluvnej pokuty, by zmluvná strana, ktorá by porušila svoju zmluvnú povinnosť, bola povinná uhradiť druhej zmluvnej strane dohodnutú peňažnú čiastku, a to vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve. Zmluvnú pokutu upravuje ako Občiansky, tak aj Obchodný zákonník.
Zákonník práce v § 20 upravuje zabezpečovacie prostriedky, ktoré môžu byť dohodnuté medzi zamestnávateľom a zamestnancom na zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Týmito prostriedkami sú dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie a zriadenie záložného práva. Z uvedeného teda vyplýva, že v pracovnom práve nie je možné dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti zamestnanca. Nie je pritom dôležité, či ide o pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Zákonník práce však pripúšťa jedinú výnimku, keď v zmysle § 83a ods. 5 umožňuje uzavretie dohody na primeranej peňažnej náhrade medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorú by bol zamestnanec povinný zaplatiť v prípade, ak by porušil tzv. konkurenčnú doložku. Takúto dohodu o primeranej peňažnej náhrade je možné považovať za jedinú osobitnú formu zmluvnej pokuty, na ktorej sa môžu spolu dohodnúť. Akákoľvek iná zmluvná pokuta, ktorá by mala zabezpečiť iné porušenie povinnosti zamestnancom, by bola absolútne neplatná a zamestnanec by nemal povinnosť uhradiť ju.
